|
|
Charakteristika termovízných kamierKamery z nášho sortimentu v štýle mobilného telefónu otvorili dvere do infračerveného sveta mnohým novým používateľom. Prinášajú bohatú kolekciu unikátnych vlastností ktoré umožňujú profesionálnym používateľom pracovať maximálne efektívne a s vysokou produktivitou – čistý termovízny i reálny obraz, hlasové poznámky k nasnímaným obrazom, spracovanie obrazu priamo v kamere, pripojenie k PC cez USB, nízka spotreba, dlhá výdrž moderných batérií, atď. Využitie termokamierTermovízna diagnostika sa úspešne využíva ako prostriedok na identifikáciu problémových súčastí zariadení určených na výrobu, prenos a distribúciu elektrickej a tepelnej energie, v stavebníctve a v rôznych odvetviach priemyslu. Elektrické zariadeniaTermovíznym meraním je možné identifikovať nadmerné oteplenie a opotrebovanie jednotlivých prúdových spojov a prvkov elektrických zariadení. StavebníctvoTermovízia umožňuje detailne preskúmať nadmerné úniky tepla, nekvalitné prevedenie stavebných prác, poruchy vo vykurovacích sústavách. Termografické meranie a diagnostika odhalí konkrétne nedostatky a kritické miesta na obvodovom plášti budov s únikom tepla:
PriemyselPomocou termografických snímok strojov, ložísk, uhlíkov na motoroch, svorkovníc a rôznych mechanicky namáhaných častí strojov je možné efektívne odhaliť stupeň opotrebenia, namáhania a predísť možným poruchám:
TeplárenstvoTermovízia umožňuje prekontrolovanie všetkých teplovodných častí:
Teória na základe ktorej pracujú naše kamerySpektrum elektromagnetického žiarenia (Usporiadané podľa vlnovej dĺžky, od krátkeho po dlhé) Gama • Röntgenové • Ultrafialové • Viditeľné • Infračervené • Mikrovlnné • Rádiové 
Infračervené žiarenie je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie. Názov znamená „pod červenou“, pričom červená je farba viditeľného svetla s najdlhšou vlnovou dĺžkou. Infračervené žiarenie zaberá v spektre 3 dekády a má vlnovú dĺžku medzi 760 nm a 1 mm, resp. energiu fotónov medzi 0,0012 a 1,63 eV. Nazýva sa tiež tepelné žiarenie. Za objaviteľa infračerveného žiarenia sa považuje sir William Herschel. V roku 1800 meral teplotu oblasti priliehajúcej k červenej oblasti spektra. Herschel dal aj pomenovanie tomuto žiareniu. Zdrojom infračerveného žiarenia je každý predmet v našom okolí, živé organizmy a všetky vesmírne objekty. Všetky telesa s teplotu menšou než 4000 Kelvinov vysielajú maximum svojho žiarenia v infračervenej oblasti. Zemská atmosféra na veľké vzdialenosti infračervené žiarenie pohlcuje. Hranica medzi viditeľným spektrom a IR žiarením nie je presne definovaná, nakoľko vychádza z citlivosti ľudského oka. Iné živočíchy (napr. had) však majú spektrum „viditeľného svetla“ posunuté, alebo rozšírené, prípadne sa orientujú len podľa žiarenia v tomto spektre. Výhody termokamierTermokamery z nášho sortimentu zlučujú funkčnosť najlepších profesionálnych termovíznych kamier spolu s ich cenovou dostupnosťou. Termokamery poskytujú pozoruhodne kvalitný termovízny obraz a množstvo výhod svojim používateľom:
FunkcieObraz
Stopnutie a uloženie snímky
Prehrávanie
Meranie teploty
Emisivita?Mierou pre emisivitu je vyžarovanie absolútne čierneho telesa v uzavretom priestore pri konštantnej teplote. Tvar ani materiál nemajú na toto vyžarovanie žiadny vplyv – závisí len od teploty samotnej. Malé otvory v uzatvorenom priestore majú na vyžarovanie len malý vplyv. Veľkosť otvorov by nemala presiahnuť 5% z plochy uzatvárajúcej teleso, kde žiarenie unikajúce otvorom je v rámci tisícou úrovní vyžarovania definovaných teplotou tejto plochy. Je pomerne jednoduché skonštruovať zdroj, pomocou ktorého sú všetky termometre kalibrované. Povrch vždy vyžaruje menej ako absolútne čierne teleso pri zhodnej teplote. A práve tento pomer sa volá emisivita povrchu.
Ako nastaviť hodnotu emisivity? Ak budeme úplne ignorovať emisivitu a odvodíme teplotu z výstupu termometra, mali by sme dostať teplotu nižšiu než je teplota skutočná a to o hodnotu závislú práve od emisivity ako aj charakteristiky samotného termometra. Táto teplota sa nazýva ako "vyžarovaná" teplota pozadia. Ak je emisivita konštantná, táto teplota rastie a klesá presne tak ako skutočná teplota, čo môže niekedy postačovať. Častejšie však požadujeme zmerať skutočnú teplotu. Vtedy treba počítať:
Na zmeranie skutočnej teploty povrchu musíme teda vydeliť zmeranú fyzikálnu hodnotu emisivitou ešte pred prevodom tejto hodnoty na teplotu. Je teda nevyhnutné poznať hodnotu emisivity. Dostupných je množstvo údajov, nanešťastie veľa z nich je zavádzajúcich pretože uvádzajú značne rozdielne hodnoty. To preto lebo emisivita závisí od:
Pre materiály s hladkým a čistým povrchom sa emisivita pohybuje v rozsahu 0,05–0,50 a je tiež zvyčajne veľmi závislá od vlnovej dĺžky. Hodnoty emisivity pre túto termokameru sú v tabuľke ďalej. Treba mať na pamäti, že sú to čísla slúžiace ako návod a môžu značne narásť ak je povrch drsný alebo jemne zoxidovaný. Hodnoty uvádzané pre zoxidované kovy počítajú s tým, že kov je značne zoxidovaný. Pre jemne zoxidovaný povrch použite hodnotu ležiacu medzi touto hodnotou a hodnotou pre nezoxidovaný povrch. Typické hodnoty emisivity
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||